Üdvözöljük a pecsétes tégla gyűjtők fórumán. Registráció>>>      Vitajte na stránke zberateľov starých značkovaných tehál. Zaregistrovať sa>>>   

Tehliarstvo v Trnave

Z histórie slovenských tehelní.

Tehliarstvo v Trnave

Poslaťod Gapson » Ned Júl 24, 2011 6:59 am

Produkciu tehliarov v stredovekej Trnave možno rozdeliť do troch časových horizontov.
I. Predmestské tehliarstvo (do udelenia mestských privilégií v roku 1238).
II. Mestské tehliarstvo do prvej polovice 14. storočia.
III. Mestské tehliarstvo do prvej tretiny 16. storočia.
IV. Mestské tehliarstvo v období novoveku.

I. Predmestské tehliarstvo (12.storočie-do rokov 1238/1242)
V roku 1998 pracovná skupina Pamiatkového ústavu RS v Trnave vedená Ing. arch. Gabrielou Kvetanovou a Ing. Ivanom Staníkom objavila v priestore pred Františkánskym kostolom sv. Jakuba v Trnave časť ohradového múru areálu kláštora vybudovaného z pálených tehál s prímesou obilných pliev. Terminologicky sa tieto typy tehál zvyknú v odbornej literatúre častejšie nazývať románskymi (Polla 1986). V Trnave sa však udomácnil termín tehla s prímesou obilných pliev. Bol to prvý nález archaického typu tehál v Trnave, ktorých dato­vanie sa v prípade tohto mesta jednoznačne kladie do predmestského horizontu osídlenia lokality. Pálené plevové tehly boli do ohrady ( z klasového muriva – opus spicatum) pri kostole použité sekundárne v 14. storočí, ale pri zisťovacom výskume v roku 2002 boli objavené ďalšie murivá z plevových tehál zrejme z pôvodného kostola a kláštora z 12. a 13. storočia. Autori výskumu vtedy poukázali na rozšírený výskyt týchto tehál v teritóriu juhozápadného Slovenska a na blízkosť lokality – rotundy v Križovanoch nad Dudváhom, kde sa takéto typy tehál vyskytujú. Pálené plevové tehly sa vyznačujú rozmerovou ne­jednotnosťou a ich povrch je zväčša sprehýbaný. Vo vnútornej štruktúre, teda nielen na povrchu sa nachádzajú stopy po odtlačkoch vypálených pliev. Rozmerovo ide o tehly s dĺžkou v rozpätí 22-32 cm, šírkou 13-16 cm a hrúbkou 4,5-6,5 cm.
Zdá sa, že plevové tehly sa v Trnave začali prevažne využívať na sakrálnej architektúre alebo v podmurovkách domov, pretože z horizontu predmestského osídlenia z 12. a 13. storočia sú archeologicky doložené len zahĺbené obydlia s dre­venou zrubovou konštrukciou, prútenou konštrukciou stien omazaných hlinou, alebo so stenami z nabíjanej hliny. Po­dobnú konštrukciu opletaných a nabíjaných stien mali aj provizóriá budované v Trnave hosťami v 13. a 14. storočí. Okrem týchto nálezov tehál z Trnavy eviduje Západoslovenské múzeum najnovšie ich výskyt aj v stredovekom sídlisku z 12.–13. storočia v Bielom Kostole a na stredovekom hrádku v Smoleniciach v polohe Kalvária.1
Bližšie údaje o polohe tehelne pre výrobu plevových – románskych tehál v Trnave nám síce chýbajú, no všeobecne sa predpokladá, že ich výroba prebiehala v mieste neskorších tehelní východne od Kostola sv. Mikuláša alebo v miestach dnešnej Jeruzalemskej a Michalskej ulice, kde boli archeologicky zistené pomerne veľké hliniská vyplnené sekundárne odpadom zo 14. a 15. storočia.
Je zrejmé, že plevové tehly ako sekundárny stavebný materiál prežívali až do 14. a 15. storočia, no ich výroba sa zrej­me ukončila ešte v horizonte predmestského osídlenia, alebo v období udelenia mestských privilégií Trnave v roku 1238.

II. Mestské tehliarstvo (od rokov 1238/1242 - prvá polovica 14.storočia)

Murovaná architektúra Trnavy po roku 1238 je doložená vo viacerých objektoch prvotnej meštianskej zástavby, ale hlavne vo vežiach mestského opevnenia. Opevnenie Trnavy vzniklo po roku 1238 spočiatku ako zemný val s murovaný­mi vežami a vonkajšou priekopou. Na základe nálezov z ulice Horné Bašty sa domnievame, že veže vznikali skôr ako val alebo súčasne s ním, pričom polia medzi vežami boli vyplnené nasypanou hlinou z vykopaných priekop. Časť opevne­nia bola ešte stavaná z lomového kameňa pochá­dzajúceho z Malých Karpát, no prevažná časť už z pálených tehál. Ich charakteristickou črtou je, že masa už neobsahuje obilné plevy, rozmerovo sú tehly jednotnejšie a značne vyklenutý povrch pripomínajúci vysoké české tehly, tzv. gotické buchty, býva upravený prstami. Tieto tehly sa v Trnave označujú výrazom baštovice. Ich výro­ba už s určitosťou prebiehala v mieste križovatky na Bučianskej ceste, kde sa vyrábala tehla nepre­tržite až do 20. storočia. Počas archeologického výskumu na spojnici ulíc Horné Bašty a Michal­skej ulice v roku 2005 bola pod násypom zemné­ho valu objavená vrstva z úlomkov vyklenutých prstových tehál a z tejto vrstvy vyzdvihnutá tehla s odtlačkom časti ľudského chodidla.2 Pomerne často sa začínajú na tehlách objavovať zvieracie stopy – poväčšine zo psa, mačky a husi. Rozmery trnavských baštovíc sa pohybujú v rozpätí 25-28 x 13-14,5 x 6-8 cm a z hľadiska slohovej architek­túry ich možno zaradiť do obdobia ranej gotiky. Okrem týchto typov tehál sa postupne stretávame už aj klasickými gotickými tehlami, tzv. prstov­kami so žliabkovitým povrchom po prstoch no bez vyklenutia hornej časti. Charakteristické na profánnej, ale aj sakrálnej architektúre Trnavy je škárovanie tehlových murív s príjemným vizuál­nym efektom, pri ktorom fasáda domov pôsobila dojmom pravidelného členenia červeného tehlo­vého muriva s upravenou maltou v škárach medzi tehlami.

III. Mestské tehliarstvo (prvá polovica 14. storočia - prvá tretina 16. storočia)

Približne v prvej polovici 14. storočia sa v ar­chitektúre Trnavy postupne vytráca vysoká gotická tehla a nahrádza ju foremne menšia gotická tehla-prstovka. Práve v období po roku 1321, kedy zomrel uhorský oligarcha Matúš Čák a územie Dolného Považia úplne ovládol kráľ Karol Róbert z Anjou, začína Trnava prežívať svoj najväčší rozkvet, ktorý dosiahla za vlády jeho syna Ľudovíta I. Veľkého a neskôr za Ľudovítovho zaťa Žigmunda Luxemburského. V prvej polovici 14. storočia začali opäť do Trnavy prichádzať nemeckí kolonisti, obchod v meste vzrástol a postavenie mesta sa upevnilo. V architektúre Trnavy sa v druhej polovici 14. storočia začínajú objavovať nové tehliarske produkty – strešné korýtka, tvarovky klinového profilu pre rebrové klenby, vodovodné potrubia a dlaždice. Vyrábali sa v trnavskej mestskej tehelni východne za mestom. Zdá sa, že tieto produkty si mohli dovoliť len solventnejší obyvatelia mesta, pretože ich nachádzame len v archeologických nálezoch v blízkosti hlavných komunikačných trás mesta alebo na stavbách financovaných samotným mestom. Tehla-prstovka z obdobia vrcholnej a neskorej gotiky sa v Trnave vyznačuje rozmermi v rozpätí 25-28 x 12,5-14 x 5-6,5 cm. Postupne sa čoraz častejšie spolu s nástupom renesancie začínajú prstované tehly vytrácať a nahrádzajú ich pomerne útle renesančné tehly podobné dlaždiciam (22-26 x 12,5-14 x 4,5-6 cm). Tento módny trend sa však dlho neudržal a popri menších teh­lách sa čoraz viac začali uplatňovať väčšie tehly, ktorých veľkosť sa už približovala typizovaným rozmerom 29 x 14 x 6,5 cm. Išlo ešte o tehly bez značiek. Pravdepodobne až v druhej polovici 16. storočia sa začínajú objavovať na renesančných tehlách prvé značky.

IV. Mestské tehliarstvo v období novoveku (prvá tretina 16. storočia - 20. storočie)

Nová éra tehliarstva sa začala značkovanými tehlami, čo do značnej miery aj zjednodušilo datovanie mnohých his­torických stavieb v meste.
Za jednu z najstarších značiek trnavskej mestskej tehelne považujeme znak na tehle z konca 16. storočia s vystúpe­ným znakom kríža na jednej a negatívnym znakom kríža v plastickom kruhu na druhej strane.
Neskôr ho nahrádza vystúpený znak štvoršpicového kolesa, čo bola štylizovaná forma trnavského mestského znaku. Tento znak sa objavuje tak na tehlách ako aj na dlaždiciach. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa stretávame so značkou šesťšpicového kolesa (obr. 1: 14) a v priebehu 17. storočia so znakom štvoršpicového kolesa s iniciálami I E . Všetky tieto tehly sa pravdepodobne produkovali v trnavskej tehelni na Hlbokej ceste, v mieste dnešného zimného štadióna. Dobové dokumenty uvádzajú založenie tejto tehelne v roku 1600.3 Popri týchto tehlách sa stretávame aj s tehliarskymi značkami trnav­skej tehelne Juraja Paxyho – tehla s vystúpeným nápisom G.PAXY 1743 a tehla s vystú­peným nápisom PAXI 1746 . V druhej polovici 19. storočia sa začínajú objavovať značky Reidnerovej tehelne v Trnave: štvoršpicové kole­so a vystúpený nápis REIDNER , mest­ský znak Trnavy s hlavou Krista v osemšpicovom kolese a písmenom R a vhĺbený nápis REIDNER.
V 19. storočí v Trnave pracovali už štyri tehelne. Poznáme z nich tehly so značkami M P 1889, M&R z roku 1887. Ide o produkty tehelne Pavla Mitáčeka, kto­rá pôsobila od druhej polovice 19. storočia až do roku 1905. Z mladších variantov sú tehly s nápi­som MITTACSEK P. a číslom výrobnej série. Z druhej polovice 19. a prvej tretiny 20. storočia pochádzajú tehly z Demeterovej tehelne, ktorá produkovala tehlu na Hlbokej ceste. Použí­vala vhĺbenú značku DOMOTOR alebo značku DŐMŐTŐR N. SZOMBAT
Ďalšou trnavskou tehelňou zo začiatku 20. storočia bola tehelňa Heinricha Diamanta, ktorá sa špecializovala najmä na výrobu patentovaných na všetkých stranách uzatvorených a dutých tehál „Hexa“. V roku 1906 bola založená parná tehel­ňa Schenk a Roth, ktorá vyrábala ručné, strojo­vé a duté tehly ako aj dlaždice. Používala značku SCHENK ROTH NAGY SZOMBATH. Poslednou tehelňou bola Jurkovičova tehelňa po­užívajúca značku písmeno J na ľavej strane a sériovú číslicu na pravej strane. Firma vyrábala slovenskú patentovanú tehlu „Aristos“, ručné, strojové, prelisované tehly, škridle ručné, strojové, šupinové a falcové, dlaž­dice a korýtka. V 30. rokoch 20. storočia zamestnávali trnavské tehelne 200 robotníkov. V roku 1943 patrili k najväčším tehelniam na Slovensku trnavská Jurkovičova tehelňa, tehelňa Dőmőtőr a spol. a Jozef Bílik – Záhorský. Po skončení druhej svetovej vojny sa do novej štruktúry národných podnikov začlenili tieto trnavské tehelne: Jukovičova tehelňa (63 zamestnancov), Dőmőtőr a spol. (80 zamestnancov), tehelňa Dr. J. Kovács (52 zamestnancov) a tehelňa Jozef Bílik-Zá­horský (43 zamestnancov). Výrobky z týchto tehelní pre svoju kvalitu boli mimoriadne žiadané, najmä najjemnejšie obkladové tehly, tzv. lícovky, sa dodávali do Vysokých Tatier ako obkladový materiál hotelov a chát.
Výroba pálených tehál zotrvala v Trnave aj po druhej svetovej vojne a zanikla až v 70. rokoch 20. storočia. Pripo­mienkou po viac ako osem storočí trvajúcej tehliarskej výrobe v Trnave je rozsiahla nížina za východným mestským opevnením tiahnuca sa až ku Clementisovej ulici.

So súhlasom p.Urminského
Gapson
Administrátor
 
Príspevky: 476
Registrovaný: Ned Apr 17, 2011 8:44 am
Medals: 2
Šedá stuha (1) Zelená stuha (1)
62 x
11 x

Späť na Slovenské tehelne

cron